Ako je Gabriel spokojný so svojim doterajším pôsobením v Manchestri United, ako hodnotí svoju aktuálnu formu, kto mu je v klube najväčšou oporou, to všetko sa dozviete z nasledujúceho článku…
V prvom tíme Manchestru United dostávate čím ďalej tým viac herných príležitostí, teší vás táto situácia?
„Od leta som na sebe tvrdo pracoval. Istý čas som bol zranený, takže som si musel vziať „vynútené voľno“, no teraz je už všetko iné a ja sa cítim skvelo. Počas tréningov na sebe tvrdo pracujem a som rád, že je to vidno aj na ihrisku. Minulý rok som si musel prejsť veľkou zmenou a tá súvisela so všetkým so životom v Anglicku, štýlom futbalu, ale aj nečakanými zraneniami, preto som bol časom taký frustrovaný. No naši tréneri v rezervnom tíme pán Warren Joyce a Ole Gunnar Solskjær mi veľmi pomohli a aj vďaka ním som to svoje ťažké obdobie mohol prekonať. Veľmi mi pomohli a preto sa mi chcem za to najmä svojimi výkonmi teraz odvďačiť.“
V tejto sezóne ste na tom po fyzickej stránke oveľa lepšie a pôsobíte silnejšie…
„Je to výsledok mojej práce. Veľa času som trávil v posilňovni. Táto liga je veľmi náročná a potrebnú fyzickú zdatnosť si jednoducho vyžaduje. Teraz sa cítim oveľa silnejší a rýchlejší, takže chvíle trávené tvrdým tréningom, mi určite veľmi pomohli.“
Čo iné ste sa ešte počas svojho doterajšieho pôsobenia v tomto klube naučili?
„Najväčším zlepšením je asi môj psychický obraz chápania vecí okolo mňa. Ako som už povedal, počas mojej absencie, ktorá bola zapríčinená zranením, som nemohol dlhú dobu hrať a to neskutočne mrzelo. Teraz aj keď a naskytnú iné nečakané nepríjemnosti, beriem to z väčším nadhľadom a možno viac pokojnejšie.“
Ako veľmi vám v Manchestri pomáha váš krajan Patrice Evra? Má na vás veľký vplyv?
„On bol kľúčovou postavou k lepšej a najmä rýchlejšej adaptácii na život v Anglicku a Manchestri United. Beriem ho ako svojho staršieho brata, ktorý je vždy pri mne. Keď mám nejaký problém, zavolám mu a viem, že mi pomôže. Je mi vždy nablízku, rozprávame sa spolu a trávime spolu čas na ihrisku aj mimo neho. Členovia tímu, náš tréner a Patrice, sú pre mňa tými najdôležitejšími ľuďmi v klube. Poradia mi, napomenú ma, keď som hral zle a zas keď som odviedol dobrý zápas, sú vždy tu, aby ma podporili a pochválili ma za dobrý výkon. Zveľaďujú ma tak po hráčske, ako aj osobnostnej stránke a za to som im veľmi vďačný.“
V klube je okrem vás množstvo mladých hráčov, ako s nimi vychádzate?
„So všetkými rovnako, no najviac asi s našimi dvojčatami, Dannym Welbeckom, či Tomom Cleverley. Sú to skvelí chlapci a verí, že sa im aj teraz na hosťovaní darí. Všetci máme totiž jeden rovnaký cieľa a to dostať sa do prvého tímu a hrať tam čo najviac.“
Ste súčasťou mladej generácie hráčov, ktorá jedného dňa vytvorí nový tím plný nádejných a veľkých hviezd, ako na vás pôsobí tento fakt?
„Som si toho vedomý. Tento tím je plný talentovaných hráčov, no my všetci potrebujeme ešte mnoho času aby sme na tento vlak raz mohli nasadnúť. Trénovať, vyhýbať sa častým zranenia a potom táto šanca príde.“