1945-1969

V roku 1945 bol za manažéra menovaný len 36 ročný bývalý hráč Manchestru City, Liverpoolu a škótskeho národného tímu Matt Busby. Predbehol dobu svojimi tréningovými metódam a začal budovať úplne nové mužstvo. Jedným z jeho prvých nákupov bol bývalý hráč Celticu Jimmy Delaney, ale Busby sa oveľa viac zameriaval na prácu s mláďežou ako na nákupy na tú dobu drahých posíl. Ligová súťaž sa začala znova hrať v sezóne 1946/47 a United skončil na druhom mieste. Toto umiestnenie zopakovali aj v dvoch nasledujúcich sezónach. Prvu trofejou, ktorú Busby s mužstvom vyhral, bol FA Cup v roku 1948. Po dlhej 41 ročnej dobe, sa United podarilo vyhrať ligu v roku 1952, keď v poslednom zápase sezóny deklasovali druhý Arsenal 6:1 a skončili štyri body pred ním. Napriek tomuto úspechu, musel Busby mužstvo posilniť o nových mladých hráčov.

Matt Busby zvolil pri prebudovávaní tímu úplne inú cestu ako ostatné kluby- namiesto kupovania drahých preslávených  hráčov, bral radšej do svojho tímu mladíkov, ktorí práve skončili školu. V piatich nasledujúcich rokoch kúpil len dvoch hráčov- krídelníka Johna Berryho z Birminghamu a útočníka Tommyho Taylora z Barnsley. Toto mužstvo začalo niesť názov Busby babes(„Busbyho deti“). Potrebovali však čas, v prvej sezóne (1952/53)  skončili na ôsmom mieste. Bol to celkom úspech, keď zoberieme do úvahy, že veľká časť mužstva ako David Pegg, Jackie Blanchflower, Dennis Violet, Bill Foulkes a Duncan Edwards práve v tejto sezóne odohrali svoj vôbec prvý ligový zápas. Väčšina týchto hráčov prišla do klubu vďaka scoutingu pod vedením Joa Armstronga a novej Busbyho politike pri budovaní mužstva. V ďalších sezónach skončili postupne na štvrtom a piatom mieste, a v sezóne 1955/56 ligu vyhrali s 11 bodovým náskokom. Priemerný vek vtedajšieho mužstva bol len 22 rokov a iba dvaja hráči   z kádra a to Roger Byrne a John Berry boli súčasťou tímu spred štyroch rokov, ktorí vyhral titul. United boli prvým anglickým mužstvom, ktoré hralo Európsky pohár majstrov. Hviezdou tímu bol Duncan  Edwards, ktorý bol najmladším hráčom, ktorý nastúpil za anglickú reprezentáciu. Mal len 17 rokov a 8 mesiacov. (Jeho rekord prekonal až po takmer 50 rokoch Michael Owen v roku 1998) V ďalšej sezóne United obhájili titul a dostali sa do finále FA Cupu, v ktorom podľahli Aston Ville. Prvý zápas, ktorý odohrali v EPM, United vyhrali 2:0 na pôde belgického majstra Anderlecht. V odvete zaznamenali doteraz neprekonané rekordné víťazstvov v európskych pohároch. Zvíťazili 10:0. Potom úspešne pokračovali a zdolali mužstvá ako Borussia Dortmund a Athletic Bilbao a zastavil ich až neskorší víťaz Real Madrid v semifinále.

Mníchov 1958

United mali mužstvo, ktoré malo dominovať anglickému a európskemu futbalu v nasledujúcich rokoch. Práve v sezóne 1957/58 sa prvýkrat začalo v súvislosti s týmto mužstvom spomínať treble- víťazstvo v EPM, lige aj FA Cupe v jednej sezóne. Osud však bol proti. V štvrtok 6. februára 1958 poobede sa odohrala tragédia, ktorá navždy poznamenala klub Manchester United. Pri návrate zo zápasu v Belehrade sa muselo lietadlo zastaviť v Mníchove na dotankovanie. Pilot James Thain sa po dvoch neúspešných pokusoch o vzlietnutie, odhodlal k tretiemu pokusu, ktorý však bol osudný. O 3:04 poobede lietadlo nenabralo potrebnú výšku a narazilo do plota, ktorý obkolesoval letisko a vzápätí aj do neobývaného domu. Spočiatku sa táto tragédia pripisovala pilotovi, ale neskorším vyšetrovaním sa zistilo, že príčinou bola zľadovatelá dráha, ktorá spomaľovala lietadlo a neumožnovala nadobudnúť potrebnú rýchlosť na vzlietnutie.

Sedem hráčov zomrelo okamžite pri neštastí- Mark Jones, David Pegg, Roger Byrne, Geoff Bent, Eddie Colman, Liam Whelan a Tommy Taylor. V nemocnici zraneniam podľahol aj Duncan Edwards, ktorý zomrel 21.februára. Klubový sekretár Walter Crickmer a tréneri Tom Curry a Bert Whalley zomreli tiež. Matt Busby bol vážne zranený a podarilo sa mu zo zranení vystrábiť. Deväť futbalistov prežilo túto nehodu, ale dvaja z nich- John Berry a Jackie Blanchflower prežili, sa na ihrisko ako hráči už nikdy nevrátili.Pri tomto neštastí svoju smrť našlo celkovo 23 zo 44 pasažierov(okrem menovaných aj 8 novinárov, dvaja členovia posádky a štyria ďalší pasažieri.)

Busby ostal v nemocnici a mužstvo prevzal asistent Jimmy Murphy, ktorý poskladal tím prevažne z mladíkov a hráčov rezervy. Síce vyhrali prvý zápas po neštastí nad Sheffieldom Wednesday 3:1, v ďalších zápasoch v lige sa už do konca sezóny neradovali z víťazstva a klub skončil na 9.mieste. Podarilo sa mu ale dostať do finále FA Cupu, v ňom však napriek sympatiám celého Anglicka podľahli Boltonu 2:0. UEFA ako gesto súcitu a solidarity ponúkla United možnosť hrať v ďalšej sezóne EPM spolus víťazom anglickej ligy Wolves, ale FA túto ponuku zamietla.

New Busby Babes

Matt Busby musel vybudovat prakticky kompletne nové mužstvo. Získal viacerých nových hráčov ako Denis Law, Pat Crerand a Noel Cantwell. Napriek kolísajúcej forme mužstva v sezóne 1962/63, v ktorej skončil United až na 19.mieste, sa tomuto mužstvu podarilo vyhrať FA Cup. Vo finále porazili Leicester City 3:1. Rok 1963 bol významný aj z ďalšieho dôvodu. V tomto roku debutoval mladík menom George Best a vytvoril tak údernú trojicu s Charltonom a Lawom, ktorá dominovala anglickému futbalu v 60.rokoch. V nasledujúcej sezóne United skončil druhý a v sezóne 1964/65 vyhral ligu prvýkrát po tragédii, keď skončil pred Leedsom len o skóre. Proces znovubudovania tímu bol zavŕšený. Z pôvodného mužstva ostali len dvaja hráči- Bobby Charlton a Bill Foulkes.

V roku 1966 sa konali Majstrovstá sveta v Anglicku a kapacita Old Traffordu bola pri tejto príležitosti na vládne náklady zvýšená. Anglicko vyhralo šampionát a dvaja hráči United hrali vo finále proti Nemecku- Bobby Charlton a Nobby Stiles. V sezóne 1966/67 United opäť v lige triumfovali a utorili tak základ historického triumfu v Európe v nasledujúcej sezóne.

United začali v EPM proti maltskému tímu Hibernians, nad ktorým poľahko zvíťazili a s celkovým skóre 4:0 postúpili do ďalšieho kola. Tu ich čakala náročnejšia prekážka- juhoslovanský klub Sarajevo. Ten však nakoniec porazili, rovnako ako poľský Gornik Zabrze v nasledujúcom kole. V semifinále dostali veľmi ťažkého súpera- Real Madrid. Prvý zápas sa hral na Old Trafforde a Real hral veľmi defenzívne. Napriek tomu sa United podarila výhra 1:0, ktorá však nedávala dostačujúci náskok pred odvetou na ihrisku súpera. Denis Law sa navyše zranil a problémy s kolenom ho vyradili na tento zápas. Tak Matt Busby postavil v odvete veterána Billa Foulkesa. United začali veľmi zle a prehrávali po polčase 3:1, čo dávalo väčšie šance Realu Madrid v druhom polčase. United však zlepšili svoju hru a celkové skóre vyrovnal David Sadler. Hrdinom však bol obranca Bill Foulkes, ktorý skóroval po prihrávke Georga Besta a dal tak svoj vôbec jediný gól za United v európskych pohároch.Vo finále, ktoré sa hralo vo Wembley, bola súperom Benfica na čele s Eusebiom. Bol to veľmi emotívny večer pre Matta Busbyho, ktorý prišiel o vačšinu svojho mužstva, no napriek tomu vybudoval ďalší úspešný tím na podobných základoch ako ten prvý. Opäť dal priestor mladíkom a len za dvoch hráčov z vtedajšieho mužstva zaplatil prestupovú čiastku. Ostatných objavil a získal zadarmo. Vo finále lepšie začal United, keď prvý gól skóroval Bobby Charlton, vzápätí však Jaime Garcia vyrovnal. Benfica potom vyvinula obrovský tlak a len výborný zákrok brankára Alexa Stepneyho po strele Eusebia zachránil United od prehry. Unavený tím United vybojoval predĺženie a v ňom pozbieral zvyšky svojich síl a triumfovali. Ako prvý sa presadil George Best, potom hlavou zvýšil Brian Kidd, ktorý týmto gólom oslávil svoje 19.narodeniny a posledný úder Benfice zasadil opäť Charlton a United tak vyhrali 4:1 a stali sa prvým anglickým mužstvom, ktoré vyhralo EPM.

Mattovi Busbymu bol udelený titul Sir, ale v ďalšej sezóne, v ktorej United skončili na 11.mieste rezignoval na post manažéra a prijal miesto vo vedení klubu.