V tomto príspevku by som Vás chcel troška oboznámiť a vyrozprávať, vlastne napísať príbeh, ktorý sa týkal tohoto nádherného futbalového zážitku, ktorý som absolvoval prvýkrát na klubovej úrovni s klubmi tých najvyšších levelov. Všetko sa to odohralo v 1,2 miliónovom obývanom nemeckom meste Mníchove.
Bol som dvakrát na reprezentácii Anglicka, ale vidieť kluby ako Bayern Mníchov, AC Miláno či Boca Juniors je predsa niečo iné. Konečne som si v živote aspoň z polovice splnil sen a naživo videl Manchester United! Len z polovice som napísal preto, lebo bez Old Trafford považujem tento zážitok "len" za polovičný. Dúfam, že sa mi túto sezónu podarí absolvovať cestu na Old Trafford a vidieť to skutočné "Divadlo snov". Pôvodne som chcel ísť do Mníchova s otcom, ale ten nakoniec nechcel ísť, pretože chce zažiť skutočný Manchester United doma na Old Trafford. Neváhal som ani sekundu a rozhodol sa, že pôjdem sám. Bol som si istý, že v autobusy určite nebudem jediný fanúšik červených diablov. A tak aj v skutočnosti bolo. Z Nitry som v stredu ráno odcestoval do Piešťan kde bol o 7 hodine naplánovaný odchod s celým zrazom. Celý nadšený som sa teda na všetko pripravil a presne o siedmej sme odcestovali na trasu Piešťany-Trnava-Bratislava-Viedeň-Salzburg-Mníchov. V autobusy sa v prednej časti nachádzali milé tri rodinky s deťmi, ale v zadnej časti už bolo viac horúco. Nachádzali sa tam 6 fanúšikovia červených diablov vrátane mňa. Ďalej 3 fanúšikovia AC Milána, a 8 fanúšikovia Bayernu Mníchov. Podotýkam, že som tam bol vo veku 22 rokov najmladší a v Trnave nám celý zájazd spestrili 8 fanúšikovia Spartaku Trnava. Medzi nimi 3 postarší páni, ktorí nechali manželky doma a vydali sa na tento futbalový zájazd a ďaľší 5 chlapíci vo veku 25 až 35 rokov. V autobusy bolo naozaj veselo a v zadnej časti autobusu vznikol skutočný "bus-bar" s výberom alkoholu aký nemajú hádam ani v niektorých podnikoch hocikde na Slovensku 🙂 do samotných detailov a príbehov zachádzať nebudem, pretože to by som potreboval naozaj veľa stránok, ktoré by som zapísal. Som ani nečakal, že sa tam dá dokopy taká super partia, ktorej zážiky mi budú rovnocenné ako zážitky zo samotného futbalového turnaja v Mníchove. Troška som popísal mimo toho, ale chcel som Vás uviezť troška do samotného deja celého zájazdu. Cestovali sme približne 9 hodín, ale cesta bola preto taká dlhá, pretože sa každú chvíľu niekomu žiadalo si odskočiť. No ako som napísal v takejto super spoločnosti bola celá cesta samotným zážitkom s množstvom smiechu, vtipov, príbehov a aj futbalových debát. Od prestupov, cez odchody Kaku z AC Milána či predaju Ronalda do Realu Madrid. Podotýkam, že nikto z týchto fanúšikov United za Cristianom Ronaldom neplakali, ale jeho kvality samozrejme ocenili ako aj celkový prínos pre klub. Veria však manažérovi a mladým hráčom ako Welbeck, Nani, Anderson, Gibson, Evans atď… takže cesta bola celkom pohodlná, zábavná a plná futbalu, futbalu a futbalu.
O pol šiestej sme sa konečne dostali na to nádherné miesto pri dialnici na odbočke do Mníchova kde Vás po ľavej strane víta najmodernejšia aréna v Európe – Allianz Aréna. Vstupenku mal každý na iné miesto vzhľadom na to kde si zaplatil. Celý turnus sa teda rozdelil a každý si šiel svojou vlastnou cestou. Niektorí sedeli pri sebe, ale ja som prvý deň sedel medzi nemcami a pár fanúšikmi Bocy Juniors. Čudoval som sa, že z takých 10 opýtaných nemcov vedelo po anglicky asi 1 aj pol. Fakt všetci ovládali len nemecký jazyk a preto som sa na štadióne orientoval väčšinou sám, ale v pohode som to zvládol. Všetci boli veľmi milí a ochotní poradiť mi. Na prvý deň som si zaplatil kategóriu číslo 4. na rohu hracej plochy z kadiaľ som mal skutočne krásny výhľad. Po organizačnej stránke sa tu dá hovoriť o najvyššej úrovni. Anglickí, talianski či domáci fanúšikovia sa správali priateľsky a rozumne. Všetci sa tešili na veľké tímy a kvalitný futbal. Po osobnej kontrole a elektronickej kontrole vstupenky som sa vybral do fan-shopu kde som mohol márne pátrať po nejakých suveníroch Manchestru United. Všetko sa točilo okolo domáceho Bayernu Mníchov. Súveníry, dresy, šály všetkých možných farieb a druhov. Kúpil som si šál kde boli znaky všetkých klubov na Audi Cupe. Potom sa prešiel k fastfoodom kde som dal klasický nemecký klobáskový hot-dog a veľké pivo a pobral k vstupu 321 k svojmu miestu. Po usadený sa som sledoval dianie naokolo a fascinovaný sledoval ten krásny futbalový stánok považovaný za futbalový unikát mnohými architektami. Potom nemecký komentátor privítal prítomných fanúšikov a privítal na hracej ploche s doprovodom klubovej hymny Glory Glory Man United anglického majstra Manchester United. Zostal som v nemom úžase a len horko ťažko sa mi podarilo zobudiť a zapnúť kameru. Natáčať som nedokázal hneď, pretože sa mi z toho vzrušenia postavili všetky chlpy na tele a ruky triasli viac ako pri prvom sexe. To napíšem na rovinu. No spravil som pekné krátke strihy z rozcvičky a nafotil pár fotiek. Podotýkam, že som nemal fotoaparát, ale len kvalitnú FULL HD kameru. Videá su naozaj krásne, ale samotné fotky o niečo horšie takže mi prepáčte tú kvalitu. Mužstvo sa rozdelilo na dve časti. Jedna časť behala a rozcvičovala sa pričom tá druhá sa zase hrala s loptou. Taký Patrice Evra škodoradostne nakopol loptu a čakal koho trafí. Trafila samozrejme Parka. V tréningu sa mi najviac páčil Paul Scholes a Ryan Giggs. Odbehali každý jeden meter a vôbec na sebe nešetrili. Naopak taký Rio robil čo mal, ale nič navyše nepridal… Taký Wayne sa stále hral s loptu a skúšal si strely na bránu, dokonca už keď všetci hráči šli do šatne, aby sa rýchlo pripravili na nástup, tak Wayne ako posledný skoro od polky ihriska nakopával loptu smerom na bránu. Ľudia si ho vychutnávali a blesky fotoaparátov neutíchali a neutíchali.
Štadión bol čoraz viac zaplnený a pomaly začínal úvodný otvárací ceremoniál. Zo začiatku celkom nezáživny a nudný, ale potom sa z neho v spoločnosti výborného zvukového doprovodu stal naozaj skvelý úvod, ktorý sa isto páčil každému fanúšikovi. Čo ma veľmi potešilo a prekvapilo bolo to, že každý klub si priniesol so sebou domáceho komentátora zo svojich vlastných štadiónov. Teda nemecký domáci komentátor najskôr uviedol tímy po nemecky a následne dal slovo hosťujúcim komentátorom, ktorí predstavili svojich hráčov, svojou rodnou rečou. Bolo to fakt niečo úžasné, pretože veľké svetové mená si veľmi radi potiahli a fanúšikovia boli z toho naozaj vo vytržení. Na hracej ploche sa objavili hráči Bocy a United. Bok po boku hráči, ktorých sledujem a obdivujem každý deň. Anglický komentátor z Old Trafford si to naozaj vychutnal a domáci fanúšikovia Bayernu Mníchov potleskom odmenili každého menovaného hráča. Pri menách ako Paul Scholes či Ryan Giggs, Rio Ferdinand či Wayne Rooney dokonca štadión burácal. To sa mi naozaj páčilo, pretože si tým uctili a povedali svoje ďakujem týmto hráčom za to, že boli ochotní prísť na takýto špeciálny turnaj do Mníchova. Všetky zápasy sa hrali v priateľskej atmosfére bez faulov, tvrdších osobných súbojov či konfliktov na hracej ploche. Proste šlo o prípravu a pekný futbal venovaný hlavne futbalovým fanúšikom. Po predstavení hráčov odpískal rozhodca výkop a všetko sa začalo. Môj sen sa mi z polovice stal skutočnosťou a sledovať hráčov United bol naozaj jeden veľký zážitok. Človek sleduje takýto futbal a zrazu mu v hlave zasvieti myšlienka, že veď ja sa vlastne pozerám na Ria, Wayna či Ryana a v nemom úžase ďalej sledujete čo sa bude diať. Rozhodca zrazu odpískal priamy kop. Hovorím si však natočím niečo… pustil kameru, dal troška zoom… za loptu sa postavil Anderson. Rozhodca odpískal, Andy sa rozbieha a krááásne zavesí loptu pod spojnicu brány Bocy Juniors! Bol som šťastný, že som mal možnosť vidieť Andyho prvý gól a dokonca som si ho zachytil na kameru. Bolo to fakt parádne a gól sa páčil všetkým fanúšikom. Sledoval som Antonia Valenciu, ktorý hral prvý polčas na pravej strane čiary kde som sedel a presne som pochopil prečo ho Fergie kúpil. Chlapec je naozaj silnej postavy. Vypracovanej atletickej postavy, ktorý si dokáže na 3 či 4 kroky urobiť pred Vami skutočný náskok, veď sami ste určite videli ten pekný gól, kde si potiahol dvoch protihráčov a skóroval… Hral sa príjemný futbal kde som troška určite viac čakal od slávnej Bocy Juniors, ale proste United hrali svoju hru a držali loptu na svojich kopačkách. Podarilo sa im znížiť po krásnej akcii, ale výsledok sa už nezmenil a môj prvý zápas sa skončil výhrou Manchestru United v pomere 2:1 a góly dali hráči od ktorých som to najmenej čakal. Preto som bol ešte oveľa šťastnejší, pretože to bol pre mňa ešte väčší a cennejší zážitok.
Po zápase nasledovala 15 minutová prestávka počas, ktorej sa rozcvičoval za veľkého potlesku domáci Bayern Mníchov a AC Miláno. Tento zápas som nemal možnosť natočiť či nafotiť, pretože sa mi už vybila kamera keďže Manchester United som si natáčal ako sa len dalo. Celú rozcvičku a fotil všetko možné. No nevadilo mi to, pretože som si užíval tento nádherný večer a niekedy bol naozaj problém niečo natočiť či nafotiť, lebo od vzrušenia a tých všetkých pocitoch som proste nebol schopný držať v ruke kameru. Po rozcvičke nasledoval znova ten istý ceremoniál a potom sa už na hracej ploche objavili hráči týchto dvoch klubov. Domáci Bayern odprezentoval domáci komentáror za spolupráci 61 tisícov fanúšikov, ktorí mu ochotne pomáhali menovať hráča za hráčom. Naopak taliansky kolega odprezentoval AC Miláno vo všetkom štýle a na samotný záver si nechal hráča, ktorého uvítal asi takto (som porozumel z taliančiny), citujem: "A teraz privítajme najlepšieho hráča roku 2005, víťaza Majstrovstiev sveta, Ligy Majstrov a mnohých iných ocenení… Ronaldo de Assis Moreira R-R-R-R-Ronaldinhoooo," pričom sa celý štadión ocitol v mohutnom potlesku a prívital Ronaldinha naoazj veľkým a mohutným potleskom. Po prvom polčase sa už v zápase neobjavil, ale hráči ako Gattuso, Pirlo, Pato, Ambrosini sa tiež ukázali vo výbornom svetle. O tom, že sa hralo priateľsky svedčí aj fakt, že taký bojovník ako Gattuso nedostal ani raz žltú kartu. Andrea Pirlo sa ukázal ako futbalový doktor, jeho hra je naozaj veľkým zážitkom a samotný Ronaldinho ukázal, že futbal je pre neho veľkou hrou. Každý jeho dotyk či nahrávka bola obohatená nejakých osobným pohybom či pohľadom, ktorý okúzlil oko samotného diváka. Atmosféra pri tomto zápase bola výrazne lepšia, pretože domáce publikom hnalo Bayern dopredu a hráči boli jasne najlepším tímom prvého hracieho dňa. Nehrali tvrdo ani do tela, ale prezentovali sa výbornou kombinančnou hrou dopredu so zabezpečenou obranou. Aj keď výsledok 4:1 nezodpovedá samotnej hre, ale posledné 2 góly dostalo AC Miláno po úplnej dekoncentrácii a zbytočne. Domáci štadión bol však na rozpadnutie a šťastní fanúšikovia fanaticky povzbudzovali svoj tím. Oslavné choraly síce neboli také zvučné a časté ako na štadióne Old Trafford, ale 60 tisícová mexická vlna, ktorá niekoľkokrát zatočila divákmi po celom štadióne nám to zase úplne vynahradila. Po druhom zápase sme mali zraz pri autobuse a vybrali sa na hotel kde som si užil naozaj veľa zážitkov, pretože byť ubytovaný v tureckej časti Mníchova, kde je infraštruktúra mesta založená a postavená na baroch, erotických kabaretoch, strip-kluboch či kasínach upútala každého z nás… Takéto možnosti zobudili o pol druhej ráno v autobuse aj tých najunavenejších ľudí a samozrejme aj ich prítomné eurá… 🙂 Pokračovanie druhého dňa nabudúce…
