Scouser pravý (latinsky- scouserus liverpoolus). Tento druh sa nachádza v dvoch formách- scouser modrý alebo scouser červený.
Väčšina vedcov je toho názoru, že obidva tieto druhy sú rovnako nekvalitné a ide o to isté len v inej farbe, no s tým sa nedá až tak súhlasiť. (viď zvláštny druh scousera- scouser roonicus, ktorý je druhom modrého scousera). Tento primitívny druh sa vyznačuje mimoriadne nízkou inteligenciou, ktorá ma rôzne prejavy napr. hodenie scouserských exkrementov na ušľachtilý živočísny druh mancuniana neobyčajného, napadnutie sanitky s naturalizovaným mancunianom a pod. Ďalším výrazným rysom tohoto zvieraťa je jeho lenivosť (Sign on, sign on, with the pen in your hand and you‚ll never get a job) Práve spojenie týchto dvoch vlastností je mimoriadne typické pre scousera. Prejavu sa to napr. pri výbere potravy. Typický scouser jedáva zásadne sausage a beans (klobásu a fazuľu). Jednak preto, že má mimoriadne nízku inteligenciu a teda nevie, že existuje aj niečo lepšie a ak by aj vedel, je taký lenivý, že by sa mu inú potravu nechcelo hľadať. Scouser býva v Bazéne pečení (játra pre neznalých), to hovorí za všetko. Zdá sa vám to nechutné? Je to tak, preto tam iné živočísne druhy neradi lozia. Scouser je mimoriadne netolerantný k iným druhom a jeho vnímanie je veľmi obmedzené. Je hrdý na to, že žije v takej diere a nerád odchádza zo svojho teritória. Ak ale scouser za niečo stojí, má tendenciu rýchlo uprchnúť zo svojho teritória ( viď. scouser maccmanamanus a scouser owenius) a už sa tam nevrátiť.
Ako som už spomínal existuje jeden zvláštny druh scousera- tzv scouser roonicus, je to jediný doteraz zaznamenaný ušľachtilý typ scousera a preto je chránený. Tento scouser už v mladom veku odišiel do zasľúbenej Mancunie a našiel sa tam. Tak veľmi sa mu tam páči, že vyjadril svoje želanie tam ostať do smrti. Tolerantní obyvatelia Mancunie nemohli odoprieť tomuto malému modrému scouserovi svoju pomoc a tak ho zobrali pod svoje ochranné krídla. Tento scouser je plachý, slovnú interakciu neobľubuje (najnovší citát: viete……dostal som loptu…viete….a dal gól…viete) Mimoriadne cenenou vlastnosťou je jeho nenávisť k červenému scouserovi. Táto je v Mancunii všemožne podporovaná a presvedčiť sa o tom, budeme môť za pár dní.
Okrem pravého scousera existuje aj tzv. nepravý scouser, odbornejšie nazvaný scouser československý (scouserus czechoslovacis). Tento druh žije v Strednej Európe a je na ústupe (vytláča ho mimoriadne odpudivý druh scumíka nablblého). Hrozí mu postupné vyhynutie. Ťažko povedať, či je to opovrhnutiahodnejší typ ako scouser pravý, ale pravdepodobne áno. Keďže scouser pravý je predsa len pôvodný druh, na rozdiel od scousera československého, ktorý sa vzhliada v scouserovi pravom a všemožne sa mu snaží podobať. Je prevažne staršieho veku, značne zamortizovaný, žije už prevažne iba zo spomienok na "staré časy". Okrem typických vlastností, ktorými disponuje aj scouser pravý má jednu vlastnosť, ktorá je mimoriadne odpudivá. Tou je zaslepenosť. Nemá vyvinuté periférne videnie, má úzke zorné pole a veci vidí zásadne na červeno (až do ružova). To znemožnuje prakticky akúkoľvek komunikáciu s ušľachtilým druhom mancuniana ( napr. s mancunianom košickým) Tento druh žije vo svorkách (málo početná, za to veľmi agresívna) Vedúcim svorky je scouser macca-ronus ( ďalšiím videným jedincom je scouser kwoprophillus a pod.) Podobne ako u scousera pravého aj tu jeden typ scousera, ktorý nie je typický a radíme ho k ušlachtilým typom- scouser anfieldus. Tento typ nie je na našom území pôvodný, prišiel (údajne) z Bulharska. No napriek tomu ho možno zaradiť ku scouserom československým lebo je na našom území plne aklimatizovaný. Tento druh je zvláštny lebo má netypické vlastnosti na scousera- je inteligentný a navyše NEZASLEPENÝ (mimoriadne raritná vlastnosť u tohoto živočíšneho druhu). Tento druh je všeobecne priateľký, mancunianov nenapáda a neprská.
Na záver pojednania je potrebné zmieniť jednu živočíšnu raritu. Je to "domnelý" scouser- scouser brucus. Jeho identita je predmetom vášnivých vedeckých dohád. Nikto ho nevidel, no zanecháva za sebou veľmi výrazné stopy, a tak ho nemožno prehliadnuť. Údajne sa nachádza na severnej Morave ( 100 km od česko-poľských hraníc). Niektorí zastávajú názor, že je to napoly scouser napoly kohút (neprajníci idú ešte ďalej a vravia, že je to len obyčajná slepica), ale na základe mojej častej interakcie s týmto druhom si dovolím nesúhlasiť. Je to čistokrvný, šlachtený Kohút so sklonom ku scouserstvu. Jeho deviácia bola viac krát liečená, no neúspešne. Dá sa povedať, že jeho scouserská úchylka už tvorí trvalý rys jeho charakteru. Tento jediný unikátny exemplár sa vyznačuje mimoriadne vyvinutým (hudobným) sluchom. Je nadpriemrne inteligentný, udržuje si nadhľad a má mimoriadne znalosti. Je alergický na scumíka nablblého. Pri podráždní, prská a chrlí mimoriadne zapáchajúcu tekutinu.
Na záver- všetci sme zvieratá a tak sa majme radi.