Matt Busby opísal Duncana Edwardsa ako najviac kompletného futbalistu v Británii, možno na svete. Najväčšou tragédiou je, že jeho smrť vo veku úbohých 21 rokov znamenala, že už nikdy nemohol rozvinúť svoj obrovský potenciál.
Vyzbrojený nekonečnou výdržou, všetkými druhmi prihrávok a výbornou strelou bol Duncan hráčom, ktorý dokázal ovládať ktorúkoľvek hru, ktorú hral. Jeho mimoriadne schopnosti si všimli už keď hral ako 11-ročný za Dudley. Záujem o neho mal napríklad Wolverhampton Wanderers, Aston Villa, West Bromwich Albion alebo Birmingham City. Vedúci akadémie poznamenal: "Práve som videl 11-ročného chlapca, ktorý jedného dňa bude hrávať za Anglicko."
Duncan sa podpísal United ako amatér po osobnej návšteve Matta Busbyho dňa 31. mája 1952 a Edwards k tomuto povedal: "Manchester United je najväčším tímom na svete. Dal by som čokoľvek, aby som pre vás mohol hrať."
Vďaka mohutnej fyzickej vybavenosti pre tak mladého hráča si Edwards vyslúžil prezývku "manboy". V lige debutoval keď mal 16 rokov a 185 dní. Bolo to 4. apríla 1953 proti Cardiffu City. Edwards sa upísal klubu ako profesionál o 6 mesiacov neskôr, teda v dobe, keď mal 17 rokov. Vtedy už bol pravidelným členom tímu v sezóne 1953-1954. Hoci bol pôvodne ľavý bek, mohol dať dokonalý výkon kdekoľvek na ihrisku.
Ako hráč, Duncan Edwards nikdy nedal zo seba menej ako 100 percent. Jeho pozícia na futbalovom ihrisku bola spojená s odhodlaním uspieť v živote. "Je pekné byť zdravý, ale to nemôžete byť celý život. Zdravie je to, čo vám ostane v banke, keď skončíte s futbalom. Ľudia zabúdajú veľmi rýchlo a ja sa nechcem stať tým, kto nosí roztrhané čiapky a žobre voľné lístky."
Na ihrisku bol jeho úspech veľkolepý. Ako 21-ročný mal za sebou 3 víťazstvá v Youth Cupe, dva ligové tituly a objavil sa aj v FA Cupe. Keď začal pôsobiť aj na medzinárodnej scéne stal sa najmladším hráčom Anglicka v 20. storočí vo veku 18 rokov a 183 dní. Toto prvenstvo si držal viac ako 40 rokov. Potom ho prekonal útočník Michael Owen vo februári 1998.
Duncan zomrel 21. februára 1958 na následky zranení z mníchovskej tragédie hoci statočne bojoval 14 dní v nemocnici. Po smrti Edwardsa povedal anglický manažér Walter Winterbottom: "Bola to povaha a duch Duncana Edwardsa, v ktorej som videl skutočné oživenie britského futbalu."
Keď jeho telo priniesli domov, viac ako 5000 ľudí na jeho počesť lemovalo ulice v Dudley.
Meno Duncan Edwards bude prinášať aj naďalej pocit nespravodlivosti, že hráč s takým obrovským darom zomrel skôr, ako stihol svoj dar rozvinúť naplno. Tí, ktorí mali to šťastie vidieť ho hrať ho považujú za najlepšieho hráča aj napriek tomu, čo sa stalo. V súvislosti s talentom Duncana Edwardsa sa najčastejšie spomína Wayne Rooney. Len čas ukáže či je to pravda….
R.I.P.