Ako je Chris spokojný so svojim doterajším pôsobením v Manchestri United, aká je jeho aktuálna forma, aké ma plány do budúcna, čo by chcel na sebe zmeniť a čo je nové v jeho súkromí? To všetko a ešte oveľa viac vám ponúkam v nasledujúcom rozhovore…
Mohol by si sa pokúsiť charakterizovať sám seba?
Mimo ihriska som skôr tichý chalan. No v šatni s chalanmi je byť ticho veľký problém, lebo tam sa vždy čosi deje, (smiech) takže jednoducho musíte byť v strehu vždy. Ale áno pracujem na tom, aby sa to zmenilo.
Čo na teba v klube najviac zapôsobilo?
Víťazstvá a trofeje. Tento klub je jednoducho závislý od týchto potrieb. Dokonca aj tí, ktorí toho už povyhrávali veľmi veľa, nikdy neprestávajú bojovať a vždy chcú dosahovať maximum, ich cieľ sa v žiadnu sezónu nemení. Sú skvelým príkladom pre nás mladých hráčov.
Zdá sa ti, že si si na život v tomto klubu rýchlo zvykol?
Začiatky možno boli ťažšie, ale títo ľudia vám dokonale pomôžu zvládnuť aj to najťažšie čo je pred vami. Veľmi mi pomohlo aj letné turné, ktoré bolo kľúčovým pri našej predsezónnej príprave. Tam sme sa všetci navzájom lepšie spoznali a to nielen po hráčskej, ale aj ľudskej stránke. Tento klub tvorí jednu veľkú rodinu so skvelou atmosférou, ktorá vás nenechá nečinnými. Chalani sú skvelí, áno je pravda, že sa tu nachádza množstvo hráčov z rôznych krajín, ale medzi nikým nerobíme rozdiely a sme dobrí kamaráti.
Ak by ti niekto pred istým časom povedal: „ V budúcnosti budeš hrať za Manchester United,“ aká by bola tvoja prvá reakcia?
(Smiech) Vždy som dúfal, žeby sa táto šanca mohla naskytnúť, veril som si, no dostať sa niekedy sem bolo pre mňa kedysi až príliš nereálne, aj napriek všetkému. Bol to futbal na vyššej úrovni. A teraz, našťastie som sa sem dostal a som na seba veľmi hrdý. Dostal som príležitosť, ktorú teraz musím naplno využiť.
Než si prišiel sem, bol si hráčom Fulhamu, ako si spomínaš na túto časť a roky svojej mladej kariéry?
Bolo to niekoľko dní potom, čo si ma výber Anglicka U-18, vybral do svojho tímu. Dopočuli sa o mne aj ľudia z tohto londýnskeho klubu, no okrem nich to bol aj Middlesbrough. Do Fulhamu som teda šiel na týždennú skúšku a netrvalo dlho a Roy Hodgson si ma vybral a následne so mnou podpísali zmluvu.
Spomínaš si ešte na deň kedy sa o teba začal zaujímať slávny Manchester United?
Prišlo to tak nečakane. Bol som s tímom na zápase proti Blackburnu a vtedy mi tréner povedal, že sám Sir Alex Ferguson, by sa so mnou veľmi rád porozprával. Hneď za mnou prišiel do hotela, bol som neskutočne nervózny, ale rozhovor medzi nami bol naozaj veľmi príjemný. Bolo to veľké prekvapenie, sám som nevedel čo mám povedať a v tú noc sa mi to zdalo ako sen.
Ako prebiehal váš rozhovor?
Povedal mi, že klub má o mňa záujem a s mojim pôsobením v Manchestri United, to myslí skutočne reálne. Ubezpečil ma, že v tomto klube mi poskytnú dostatok príležitostí na moje ďalšie kariérne napredovanie a starší hráči mi dajú ten najlepší príklad k dosahovaniu tých najvätčších cieľom a mét.
Tréner mladým hráčom poskytuje dostatok herných príležitostí najmä v pohárových zápasov, presne tak ako tomu bolo v semifinále Carling Cupu proti Manchestru City, ako si spomínaš na toto derby a na túto noc?
Pre mňa osobne to bola skvelá príležitosť. Nočné zápasy na Old Trafforde a ešte proti takémuto súperovi, sú vždy niečím zvláštnym. Fanúšikovia vás dostanú do veru a vždy vás doslova prinútia vydať zo seba maximum. Sir Alex nám poskytol šancu práve v takomto zápase, pred toľkými fanúšikmi a takúto príležitosť si človek jednoducho musí ceniť.
Ty, Chicharito a Bébé, ste troma nováčikmi v tíme „červených diablov“, aký je vzťah medzi vami?
Určite by to bolo o čosi ťažšie, keby som sa ocitol v tíme sám, no takto sme sem v novom ročníku prišli až traja, takže to možno bolo o čosi ľahšie. S Chicharitom som sa zoznámil ešte pár mesiacov pred tým, než sme prišli do Manchestru. Bolo to v Londýne, kde sme mali obaja ešte dáke povinnosti v národnom tíme, komunikácia medzi nami bola tak neskôr o čosi ľahšia. Mali sme veľkú radosť z toho, že o niekoľko mesiacov budeme hrať spolu v jednom klube, bol to skvelý pocit.
V obrane hrávaš s tak slávnymi a skúsenými hráčmi akými sú Nemanja Vidic, či Rio Ferdinand, ako si ti s nimi spolupracuje?
Každý deň sa od nich učím. Sú jednoducho fantastickí, je úžasné pozorovať ich v zápase, verím, že jedného dňa i ja raz budem tak skvelým obrancom, ako sú oni dvaja. Veľmi mi pomáhajú, taktiež aj Jonny Evans, viem, že tam kde som ja, sa na nich môžem spoľahnúť a zároveň robím všetko preto, aby sa oni zas mohli spoľahnúť na mňa.
Aké sú tvoje ambície pre túto sezónu?
Chcem sa stále zlepšovať a byť pre tím čo najviac prospešný. Počas môjho pôsobenia vo Fulhame, som odohral asi dvadsať zápasov, to isté by som chcel v túto sezónu dosiahnuť aj v Manchestri United. Úspech by som chcel samozrejme zaznamenať aj v národných farbách a tak dopomôcť svojej krajine k účasti na júnovom Eure 2011.
Ak by si sa nestal profesionálnym futbalistom v akej oblasti by si pôsobil?
Možno v oblasti súdnictva, či ekonómie. Bolo by lákavé urobiť si dáky titul, no samozrejme nikdy neviete, možno aj na to raz príde čas. Po skončení futbalovej kariéry, keď budem mať dostatok voľného času, potom môžem nad touto alternatívnou vážne pouvažovať. (smiech)
Ako vyzerá taký typický deň hráča Manchestru United?
No veľmi zaujímavo. Kedysi som vstával každé ráno do školy asi o 08:30hod. Počas týždňa som mal samozrejme tréning a takto to išlo dokola. Večer som niekedy pracoval v hoteli, takže som bol na nohách celý deň. Je pravda, že teraz mám možno viac voľného času pre seba, ale aj tak sa veľa toho nezmenilo. Počas celého týždňa na sebe tvrdo pracujem. Okrem týždenných tréningov a samotnej prípravy na ďalší víkendový zápas, máme ešte vlastné individuálne cvičenia v telocvični, ktoré tiež trvajú zopár hodín v týždni a keď sa k tomu prirátajú ešte zápasy uprostred týždňa, je toho naozaj dosť. Voľný čas sa teda snažím tráviť najmä dobrým odpočinkom.