Legenda Manchestru United Ryan Giggs sa v rozsiahlejšom rozhovore vyjadruje k rôznym témam svojej bohatej futbalovej kariéry
Kariéra velšského expresu s neodmysliteľným číslom 11 je skutočne pozoruhodná. V drese Manchestru United drží prvenstvo v počte odohratých súťažných stretnutí. Na konte má rekordný počet 11 ligových titulov a množstvo ďalších cenných trofejí. V sezóne 2009/2010, kedy slávil svoje 35. narodeniny bol hráčmi zvolený najlepším futbalistom Premier League. Rok na to sa jeho vitrína individuálnych úspechov rozšírila o ďalší nablýskaný pohár, lepšie povedané ocenenie, keď bol britskou BBC vyhlásený za športovú osobnosť roka.
Ale poďme pekne po poriadku. Rodák z predmestia západného Cardiffu až do svojich 16. narodenín používal meno Wilson. Keď sa však jeho rodičia rozišli, prevzal meno po matke Lynne. Otec čiernovlasého šidla pochádzal z africkej zemi Sierra Leone a hral výborne rugby. Bol to takisto Ryanov prvý veľký životný idol a vzor. Postupom času ale začal k otcovi cítiť odpor. Wilson starší bol násilníckej povahy a svojej žene často fyzicky ubližoval. Neskôr ich s matkou opustil a nadobro odišiel. Rok na to sa mladý futbalista rozhodol pre zmenu mena.
„Bolo to veľké rozhodnutie, ale s matkou som bol každý deň, s otcom nikdy,“ vysvetľoval Giggs, ktorý obdivoval hráčov ako Bryan Robson alebo Mark Hughes.. „S United sme raz cestovali na mládežnícky turnaj do Talianska, pred zápasom k nám do šatne prišiel rozhodca a začal čítať každého pas, keď nastal rad na mňa a on prečítal moje meno, povedal som: Áno, to som ja. Samozrejme, že všetci boli prekvapení, nikto nechápal, čo to má znamenať a prečo mám zrazu iné priezvisko.“
V minulosti Giggs priznal, že neetický vzájomný vzťah rodičov mu tak trochu dopomohol v jeho ceste na futbalový piedestál. „Z domu som stále utekal. Bol to únik z ťažkých časov. Bol som naštvaný, čo ma možno nabudilo k väčšej drine,“ spomína na traumatické obdobie svojho života.
Od detstva Ryan z celej duše neznášal rasizmus. V boji proti nemu sa rôznymi spôsobmi angažuje aj dnes. Túto stupídnu diskriminačnú teóriu, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy totiž zažil v mladom veku na vlastnej koži. Terčom hanlivých urážok bol kvôli jeho otcovi, ktorý je pôvodom Afričan.
Okrem futbalového talentu zdedil po otcovi aj ten rugbyový. Ako sám priznáva, nebol ďaleko od toho, aby sa jeho športová kariéra uberala práve smerom tohto brutálneho športu. „"Samozrejme, pozeráte sa na mňa a hovoríte si: ‘Vy a rugbista ?’ Ale v tomto veku som bol celkom vysoký, rýchly a naviac som vyrástol v rugbyovom prostredí."
Keď však prišla ponuka z Manchestru United, teda z klubu, ktorému celý život verne a oddane fandil, nebolo čo riešiť.
Futbalový čarodejník podpísal svoju prvú profesionálnu zmluvu 25. septembra 1990, teda presne v deň svojich 17. narodenín. Debut v červenom drese si odkrútil 2. marca 1991 v domácom zápase proti Evertonu, keď striedal Denisa Irwina. „Navždy som si zapamätal chvíľu, keď som ho videl prvý krát. Po trávniku sa pohyboval s takou ľahkosťou, že by ste prisahali, že sa nohami ani nedotýka zeme,“ spomínal Sir Alex Ferguson na svoje prvé dojmy.
V roku 1992 dokázal Giggs s mládežníckym tímom, ktorého súčasťou boli vtedy hráči ako Paul Scholes, Gary Neville, Phil Neville, Nicky Butt, či David Beckham, vyhrať FA Youth Cup. Od tej doby uplynulo už veľa rokov a zatiaľ čo sa taký David Beckham stal svetovou hviezdou a celebritou, i čo sa týka mimo futbalovej oblasti, Giggs sa zbytočnej pozornosti verejnosti a médií úspešne vyhýbal.
Hlavný dôvod, prečo sa jeden z najtalentovanejších futbalistov čo kedy behali po trávniku na Old Trafford len zriedkakedy vyskytoval v anglickej tlači bol Sir Alex Ferguson, ktorý svojho zverenca chránil pred nátlakom novinárov, ako len mohol. Nechcel mu dovoliť dávať žiadne rozhovory, až do tej doby, kým nebude mať 20. rokov. „Našťastie sa mi stále darilo od pozornosti médií dištancovať. Oni by chceli byť takmer detailne informovaní o vašom súkromnom živote. Čo nie je normálne. Vedel som, že toto ma baviť nebude.“
Giggs ďalej popisuje aj svoj vzťah s Fergusonom. „Nebudem klamať. Na začiatku na mňa pôsobil desivo. Jeho prístup ma udivoval, niekedy až strašil. Lenže vtedy som bol ešte mladý, bojazlivý. Teraz mám 36, takže náš vzťah je diametrálne odlišný, než predtým. Navyše aj on sa za tie roky dosť zmenil. Myslím, že je o dosť pokojnejší.“
Keď príde reč na Fergusonovu búrlivú povahu, zrejme každému sa v mysli vybaví incident, pri ktorom Škót cez polčasovú prestávku v stave zúrivosti nešťastnou náhodou rozbil kopačkou Davidovi Beckhamovi hlavu. „Pamätám si na to dobre,“ lovil v pamäti Giggs. „Sedel som hneď vedľa Davida. Bolo to neuveriteľné, dosť tvrdá rana. Nedokázali by ste to, ani keby ste to skúšali milionkrát. Ale samozrejme nešťastná náhoda.“
Najlepšou vecou, čo môže podľa Ryana futbalista urobiť, je zachovať si správny pomer odstupu medzi súkromím a životom celebrity. Dnes je vraj k mánií všetko, hocijaký príbeh, či nezmyselná výpoveď nejakého dievčaťa. Údajne sa však nájdu aj takí, ktorí sa na predných stránkach bulvárnych plátkov vyskytujú radi.
„Nestal som sa futbalistom, aby som bol slávny, ale aby som bol úspešný. Kto sa chce stať medializovanou hviezdou, či celebritou, nech sa prihlási do reality šou Big Brother. Teraz chcú byť ale slávni všetci. Popravde ja takýchto ľudí nechápem. Celý deň niekto sleduje každý váš krok, nemáte takmer žiadne súkromie. Pre mňa nič horšie neexistuje.“
V rebríčku najbohatších futbalistov britských ostrovov vyhotovenom v sezóne 2009/2010, sa Ryan Giggs umiestnil na 5. mieste s £24m. Kráľom tejto hitparády sa stal David Beckham so £125m. Tieto obrovské množstvá peňazí, ktoré športovci dostávajú Velšan neodsudzuje, ale… „Vždy, v každom športe, dostávali tí najlepší aj najlepšie zaplatené. Dnes ale spústa mladých dostane veľké výplatné pásky aj bez toho, aby sa nejakým spôsobom predviedli. To ja som nikdy nedostal. Ale zase mal som slušný zárobok, to sa nechcem sťažovať. Keď som ale začínal v prvom tíme, bral som 30 libier, rovnako ako všetci nováčikovia. Lenže dnes nemusíte predviesť nič a dostanete štvorročný alebo päťročný kontrakt s veľkými peniazmi, a to nie je správne,“ upozorňuje Giggs.
„Milujem Manchester United a vždy budem hrať len za tento klub. Len na toto som sa celú moju kariéru sústredil. Ostatné išlo bokom.“
Sústredenosť zohrala v jeho živote podstatnú rolu. Sám hovorí, že len obrovská koncentrácia môže človeka priblížiť k jeho vytúženému životnému cieľu. Giggs je psychicky silná osobnosť. Už ako malý sa musel dištancovať od problémov, ktoré mal doma. Svoju schopnosť blokovať negatívne veci z okolia využíva aj naďalej vo svojom živote. Dobre vie, ako sa má pred problémami brániť. „Nie je to žiadne kúzlo, len obyčajná jednoduchá vec- netreba na to myslieť. Treba to proste nechať samo vyfučať z hlavy a sústrediť sa a niečo iné,“ prezrádza recept k duševnej pohode, ktorým zároveň zakončuje svoj rozhovor.
A čo Ryan Giggs a jeho cesta na dôchodok? To je otázka, ktorá v povetrí rezonuje už zopár rokov. Sám o nej ale nepremýšľa. Dôvod? Prostý. Fanúšikov Manchestru United chce baviť aj naďalej, teda kým mu bude zdravie slúžiť.
Článok bol prevzatý z partnerského webu premierleague.cz. Ďakujeme