Dimitar Berbatov v rozhovore o United a jeho plánoch v červenom drese…
Takže Dimitar, ste spokojný so svojím doterajším pôsobením v klube?
Áno, som rád, že som sa dostal až tak ďaleko. Aj napriek tomu cítim, že na sebe musím pracovať ešte oveľa intenzívnejšie. Som perfekcionista a preto sa vždy snažím udržať si vysoký štandard. Viem, že nikdy nemôžete byť perfektný, čo sa týka vašej hry, ale mojím cieľom je tvrdou prácou aspoň sa k tomu priblížiť.
Proti svojmu bývalému klubu, teda Tottenhamu Hotspur ste dokázali vstreliť gól. Stanovili ste si pred sezónou nejaké cieľe, povedzme nejakú hranicu, koľko gólov by ste chceli, alebo túžili streliť?
Viem, že niektorí hráči si takéto méty dávajú. to ale nie je nič pre mňa. Ja sa len snažím byť prospešný pre tým, aby sme sa na konci sezóny mohli tešiť z nejakých titulov. Naším hlavným cieľom je zvíťaziť v domácej lige. Samozrejme budem iba rád, ak budem skórovať čo najčastejšie.
Mnohí sa o Vás vyjadrujú pochvalne, čo sa týka vášho celkového prínosu pre hru…
Som rád, že to ľudia oceňujú. Často mám väčšiu radosť, ak pre spoluhráča gól pripravím, ako by som ho mal sám dať. Viem, že to môže znieť divne, keďže som útočník a mojou úlohou je predovšetkým strieľať góly, ale mne to takto vyhovuje. Páči sa mi ak skórujem po zvlášť veľmi vydarenej akcii. Napríklad gól proti Spurs, kedy mi Michael Carrick famóznym spôsobom adresoval prihrávku. Potom už nebol problém skórovať. Síce bol gól pripísaný mne, ale oveľa väčší podiel na ňom mal práve Michael Carrick.
Ste úplne iným typom hráča ako je napríklad Wayne Rooney, či Carlos Tevez, čo výnimočné si myslíte, že môžete do hry svojho týmu priniesť?
Každý sme iný. Ťažko to nejak špecifikovať, pretože každý je niečím výnimočný. A práve to je na tom to krásne, že všetci tvoríme jeden tým a práve to je aj naša najväčšia prednosť. Môžete mať akokoľvek dobrých futbalistov, no akonáhle sa nevedia prisposôbiť väčšine, tak tým ako celok nemôže byť úspešný. V Manchesteri nechýba nič. Máme tu veľké hviezdy, nádejných mladých futbalistov, no všetci ťaháme za jeden povraz a to je to najdôležitejšie.
Ľudia často hovoria, že máte jedinečný štýl hry. Čo si myslíte o veciach ktoré si o sebe môžete prečítať, alebo ktoré počujete od samotných fanúšikov?
Niekedy si prečítate pochvalné názory, inokedy Vás zase zatracujú. Ale to patrí k futbalu a nedá sa s tým nič robiť. Každý má však právo na vlastný názor. Celý svoj život som mal vysoké očakávania, nehľadiac na to, či sa niekomu páčim alebo nie. Vždy sa potrebujem sústrediť na svoje výkony a to všetko naokolo preto musí ísť mimo mňa.
Na ihrisku pôsobíte veľmi pokojne. Nikdy nepociťujete stres?
Vždy a za akýchkoľvek situácii zostávam pokojný. Snažím sa len hrať svoju hru. Vložene však nikdy nebývam nervózny. Ak ku mne dôjde prihrávka, tak mám vždy dostatok času na to, aby som porozmýšľal, čo s ňou urobím. To je dôležité. Pomáha mi taktiež, že mi manažér nemení moju pozíciu na ihrisku a to mi dáva istotu, že sa ešte stále môžem zlepšovať.
Väčšina vašich gólov znamenala koniec koncov väčšinou víťazstvo. Máte na to nejaký špeciálny recept?
Ako si spomínam, tak proti Boltonu to tak naozaj bolo. Celý zápas sme sa snažili streliť gól no vôbec sa nám nedarilo. Niektoré iné týmy, by už možno v 80, 85 minúte možno už ani neverili, no my sme sa snažili bojovať až do záverečného hvizdu a sme radi, že to napokon takto dopadlo. Za gól však musím v prvom rade poďakovať Carlosovi Tevezovi.
Forma celého týmu je v posledných mesiacoch na Old Trafford naozaj vynikajúca. Aký veľký je to pre Vás rozdiel ak hrate zápasy na domácom trávniku, oproti tomu ak hráte na ihrisku súpera?
Je to obrovský rozdiel. Keď prechádzate tunelom a počujete v reproduktoroch ako sa ozýva "Privítajte prosím šampiónov Anglicka, majstrov Európy a sveta", ste presvedčený, že v tej chvíli dokážete takmer nemožné a nesmierne vás to vzpruží. Mám husiu kožu zakaždým, keď týmto tunelom prechádzam. Sám ale viem, že to nie je nič príjemné, ak na Old Trafford nastupuje cudzí tým. Vtedy na Vás musí doľahnúť tá neopísateľná atmosféra a často jej aj podľahnete pretože Vás po 10 minútach prinúti viacmenej "vzdať sa".