Rozhovor aký tu ešte nebol…
Cristiano Ronaldo, ako by ste zhrnuli rok 2008?
Fantastický rok, vyhrali sme všetko, pravdaže tie najdôležitejšie trofeje, Premier league a Ligu Majstrov. Čo sa týka mňa tak tiež som vyhral páru ocenení. Takže rok 2008 bol pre mňa osobne úspešným, som na to veľmi hrdý a šťastný. Bola to výborná sezóna pre mňa, pre hráčov, pre klub, proste pre každého.
Rok predtým ste vyhrali dvojité ocenenie PFA a dali ste 23 gólov. Mysleli ste si, že dokážete podať ešte lepšie výkony?
Ak mám byť úprimný, nie, ale bol som si vedomý toho čo môžem dokázať. Všetko je možné. Vždy pred každou sezónou rozmýšľam nad novými výzvami, byť lepším ako pominulé sezóny. Keď začala sezóna, tímu sa začalo dariť, prišli nejaké tie góly, všetko prišlo tak prirodzene ale neveril som, že nastrieľam až 42 gólov, že vyhráme Premier league alebo Ligu Majstrov, nejako som na to nemyslel.
Rok 2008 ste zakončili ocenením pre Najlepšieho Európskeho futbalistu, čo pre vás táto trofej „Zlatá Lopta“ znamená?
Ako dieťa som o nej vždy sníval. Pamätám si keď som videl Eusebia ako drží tú loptu alebo Figa, tak som si povedal ufff… ak by som mal možnosť niekedy vyhrať tú trofej tak ju využijem. Vždy som nad tým sníval a viete sny sa stávajú skutočnými. Vyhral som to, vždy som sa snažil byť najlepším, stále sa chcem zlepšovať preto som tu v tomto klube. Myslím si, že tento klub má všetko, stále sa učím a hrám s veľkými hráčmi.
Po štyridsiatich rokoch sa „Zlatá lopta“ znovu dostala na Old Trafford. Aké to pre vás je zaradiť sa k takým hráčom ako je Law, Charlton a Best?
Je to veľký úspech pre mňa. Je to úžasný pocit zapísať sa do histórie tohto klubu. Vedel som, že to vyhrali Sir Boby Charlton, George Best a Dennis Law, je to skvelé zaradiť sa k tak úžasným hráčom, som na to veľmi hrdý.
Čo to znamenalo pre vašu rodinu, aké mala pocity keď ste prevzali „Zlatú loptu“?
Ufff…Myslím, že moja rodina si ani nevedela predstaviť, že zdvihnem tú trofej. Viete, keď som ju prevzal a pózoval s ňou pred fotografmi, moja mama bola na svojho syna v živote asi najviac hrdá. Ten špeciálny deň si dobre pamätám, bol to fantastický moment pre mňa, pre moju rodinu, pre fans, pre klub, pre mojich spoluhráčov, je to krásny pocit a chcem toho vyhrať čo najviac.
Veľa ľudí o vás hovorí, že ste v súčasnosti najlepším futbalistom na svete. Myslíte si, že ste tým najlepším?
Viete, preferujem radšej aby ľudia hovorili o mne, nechcem rozprávať o sebe, myslím si, že to nie je správne. Vždy sa snažím vydať zo seba to najlepšie. Viem, že som teraz v dobrej pozícii, góly mi padajú, prichádzajú ocenenia pre mňa aj pre klub, spoluhráči mi veľmi pomáhajú … nie je to fér ak by som povedal ,že som najlepší, nikdy som nič také nepovedal, takže som radšej ak o tom hovoria ľudia a nie ja.
Ktorých hráčov vy konkrétne najviac obdivujete, z vašich konkurentov v boji o „Zlatú loptu“?
Viete je tu veľa výborných hráčov Xavi, Messi, Torres, Casillas – všetci mali veľkú šancu vyhrať, mali úspechy, sú to výborní hráči. Veľa ľudí hovorí, že nie je veľký úspech vyhrať ale dôležite je sa tam aj udržať, na tom vrchole, to je pre mňa oveľa ťažšie. Ale som ambiciózny človek, viem ,že som vyhral mnoho ocenení a práve na tom by chcem stále stavať. Stále pre mňa prichádzajú ďalšie a ďalšie výzvy.
42 gólov to je neuveriteľný úspech, keď ste prišli do Manchestru skórovali ste niekoľko gólov počas troch, štyroch sezón. Ako ste to dokázali 42 gólov za jednu sezónu?
Myslím si, že v každej sezóne som sa v niečom zlepšil. Keď som sem prišiel mal som 19 rokov bol som dobrým hráčom ale nie až tak dobrým ako teraz. Tie trofeje pre klub vám prinesú mnoho skúseností, ak hráte s tak dobrými hráčmi tiež sa niečo naučíte. Takže stále sa snažím niečo nové naučiť. Posledná sezóna bola z môjho pohľadu najlepšia a takisto aj v tej nasledujúcej chcem skórovať 42 gólov. Viem, že to môžem dokázať.
Ak by ste mali vybrať ten najkrajší gól, ktorý by to bol?
Ak mám byť úprimný, každý jeden som si užíval. Vybrať ten najkrajší je veľmi ťažké ale také tri najlepšie boli proti Rímu(Hlavička), proti Portsmouthu(Priamy kop) a proti Aston Ville(Pätička). Myslím si, že tieto sú moje také najobľúbenejšie.
Zaznamenali ste aj svoj prvý Hattrick za United, bol to pre vás špeciálny moment?
Áno, veľmi špeciálny moment pretože veľakrát v zápase som mal 2 góly, nikdy sa mi nepodarilo dať ten tretí gól. Moja mama sa ma pýtala :“Cristiano prečo nikdy nedáš tri góly?“Niekedy sa to proste nedá. „Ale raz by si mohol dať tri góly.“ Ale bol to veľmi pekný pocit keď som dal hattrick, vtedy som si pomyslel na svoju mamu. Môj prvý hattrick na Old Trafford, krásny pocit.
Dali ste takisto aj mnoho dôležitých gólov vrátane penalty v poslednom ligovom zápase proti WIganu, v ktorom ste museli vyhrať. Aké pocity ste mali pred zahrávaním toho pokutového kopu a celkovo v zápase? Pociťovali ste nejaký tlak?
Boli sme pod tlakom pretože ak by sme nevyhrali a možno Chelsea by v ten deň vyhrala tak… ale vtedy som to hodil za hlavu a myslel som len tú penaltu, hovoril som si: „Ak ju premením možno vyhráme ligu.“ Premenil som ju, 1:0, v druhom polčase prišiel Giggsy, ktorý rozhodol a vtedy ľudia si začali uvedomovať ako blízko sme k titulu. Začali relaxovať, boli uvoľnenejší a čakali na záverečný hvizd rozhodcu.
Aký to bol deň vtedy, Giggs prišiel, vyrovnal Charltonov rekord, dal druhý rozhodujúci gól…
Bolo to fantastické, prišiel ako náhradník, zlomil Charltonov rekord. Bol to pre neho skvelý moment a nielen pre neho ale aj pre nás, v zápase z nás ten tlak opadol, boli sme šampióni, bol to krásny deň, pamätám si ho veľmi dobre.
Veľa krát sa spomínal váš priamy kop proti Portsmouthu, ten gól obletel celý svet, veľa ľudí o ňom hovorilo, aké je vaše tajomstvo v technike zahrávaní priamych kopov?
Nemyslím si, že ide o tajomstvo. Je to len môj štýl. Snažím sa aby lopta letela presne a tvrdo. Každý má svoj štýl. Nie je to žiadne tajomstvo je to len môj štýl.
Je to o tréningu?
Pravdaže, ak chcete byť v niečom dobrý a chcete to robiť dobre musíte to stále trénovať. To je to čo stále robím, tvrdo pracujem na tréningu.
Gól, ktorý ste nespomenuli je hlavička vo finále LM proti Chelsea? Prečo, aké máte z neho pocity?
Možno ho nespomínam alebo skôr ľudia ho nespomínajú preto lebo každý hovorí len o nepremenenej penalte, nikto nespomenie, že Ronaldo skóroval v zápase. Možno preto tento gól nespomeniem. Ale bol to tiež pekný gól, proti Chelsea vo finále ufff…ale niekoľko minút po ňom Chelsea vyrovnala, tlak prišiel zas ale v poriadku, futbal je o tom.
Aké pocity ste mali pred zápasom United vs Chelsea, veľký zápas, finále Ligy Majstrov, v Moskve…
Bol to krásny pocit. Veľký tímy proti sebe, takisto najlepší hráči proti sebe, každý dobrý futbalista túži hrať v takom veľkom zápase, finále Ligy Majstrov v Moskve. Pred zápasom sme nasávali tú atmosféru, noviny, každý hovoril len o tom zápase, všade veľké plagáty, je to krásny pocit keď hráte a k tomu ešte ak vyhráte takýto zápas uff…nádherný pocit.
Ako spomínate na penalty vo finálovom zápase proti Chelsea, boli ste si istý, že to vyhráte?
Viete, penalty to je lotéria. Buď premeníte alebo brankár chytí respektíve ešte loptu pošlete mimo bránu, veľa možností tu nie je. Edwin bol vynikajúci, spoluhráči to s prehľadom premenili na rozdiel odo mňa(smiech), je to pekné byť súčasťou toho úspechu.
Keď ste si postavili loptu na biely bod a nedali ste penaltu…
Hmm…bolo to… mal som pocit akoby ma chcel každý zabiť(smiech), ale niee, bol som veľmi sklamaný a povedal som si, že som to mohol kopnúť lepšie ale Petr dobre zasiahol, snažil som sa dať gól, bohužiaľ, nevyšlo to, aj taký je futbal. Najdôležitejšou vecou je, že sme vyhrali.
Keď na penaltu išiel Terry pozerali ste alebo čo ste robili?
Pozeral som na všetky penalty, v duchu som si hovoril, že ak dá prehrali sme ak nie máme ďalšiu šancu. V ten deň lotéria vyšla lepšie pre Manchester a som šťastný, že to tak dopadlo.
Keď to netrafil, vedeli ste, že to vyhráte?
Veril som v to, veril som v to viac pretože keď som nedal tú penaltu som bol veľmi sklamaný. Terry nedal takisto a spoluhráči povedali: „Ahh, Cristiano, máme ďalšiu šancu, vyhráme to, vyhráme!“ Ja na to OK, OK ale stále som bol sklamaný zo svojho neúspechu.
Anderson nikdy nedal gól za Manchester United, ale s penaltou si poradil celkom dobre…
(Smiech) Napálil to tam dobre. Bolo to pre neho a pre klub dobrý pocit, krásny prvý gól.
Keď Edwin chytil Anelkovi penaltu prepukli veľké emócie, hlavne u vás…
Pamätám si to, plakal som. Rozmýšľal som nad tým čo sme dosiahli, premietla sa mi celá cesta sem, čo sme museli dokázať, bol to neskutočný moment. Rodinná podpora, moji spoluhráči, z môjho pohľadu sme si to zaslúžili pretože sme držali spolu všetci pohromade. Keď zažijem takéto emócie tak plačem presne ako moja mama, môj otec, moje sestry, moja rodina je proste taká, stále plače( smiech).
Zdvíhať nad hlavu takúto trofej musel byť magický moment…
Áno, bol to magický moment. Vždy som o tom sníval vyhrať Ligu Majstrov. Keď som sa dotkol tej trofej bol som šťastný ako malé decko.
Ešte krajšie by to bolo keby ste obhájili víťazstvo v Lige Majstrov, zatiaľ sa to žiadnemu tímu nepodarilo…
Ako som povedal predtým. Keď vyhráte, je to úžasný vec, zopakovať to by bolo ešte lepšie. Chceme to obhájiť, máme na to tím, máme skvelých hráčov a pravdupovediac verím, že to vyhráme znovu. Viem, že to nikto nevyhral dvakrát po sebe ale ostáva nám len veriť. Zápas proti Interu bude veľmi náročný veľký zápas. Ale ak to chceme vyhrať musíme vyhrať všetky zápasy.
Ako znášate tu slávu, v Japonsku ste boli, privítalo vás obrovské množstvo ľudí, všade kde chodíte je okolo vás ošiaľ…
Je to krásne, cítite, že ľudia vás majú radi. Keď niekam prídete alebo keď sa v zápase dotknete lopty tak ľudia vstávajú a kričia, veľmi si to vážim a mám to rád. Som im za to vďačný, že ma tak podporujú nielen v Japonsku ale celkovo všade na svete, dáva mi to motiváciu a ženie ma to dopredu.
A čo v Manchestri, robité tu tie isté veci ako všade kde ste boli…
Hmm… tu v Manchestri nie je veľa vecí čo tu môžete robiť. Možno niektorý teraz nevedia čo chcem povedať. Viete ak prídete z inej krajiny, keď máte veľa vecí je to vždy ťažké si zvyknúť, je to také iné. Cítim sa tu v Manchestri ako doma. Viete, keď som mal 19 rokov môj život nebol až taký odlišný, určite v Manchestri robím veci trošku ináč ako doma v Portugalsku, ale užívam si to tu, moja rodina tu rada chodí pretože majú priame letecké spoje(smiech), moja mama a sestry tu rady chodia, pekné miesto, ľudia sú ku mne milý, nemám s nikým problém. Môj život je brilantný.
Ak chodíte s tímom hrávať vonkajšie zápasy v Premier league, ľudia na vás často bučia, nie je to asi veľmi príjemné…
Vždy na mňa bučia(smiech), je to normálne. Niekedy sa im čudujem prečo na mňa nebučíte(smiech)!? Je to časť futbalu, možno si ľudia myslia, že stratím koncentráciu. Aj na ostatných hráčov sa bučí tiež ale ako hovorím je to normálne. Mám to rád.
Čiže vás to vôbec nenahnevá?
Hmm nie, vôbec, úprimne nie.
Čo sa týka rozhodcov, niekedy na vás neodpískajú faul, alebo vám nejako uškodia, nechránia vás. Zmenilo sa to nejako túto sezónu?
Viem, že byť rozhodcom je ťažká práca pretože mal som raz možnosť byť rozhodcom keď som bol zranený na tréningu som rozhodoval. Bolo to ťažké ale keď pískate 10 alebo 5 rokov získate nejaké skúsenosti. Rešpektujem rozhodcov hoci s nimi niekedy nesúhlasím pretože ak pískate v lige, v ktorej sú technický hráči musíte na nich dbať trošku viac. Ľudia chodia kvôli tej show na ihrisku. Viem, že ľudia hlavne tu v Anglicku majú radi rýchlu hru bez prerušení, jasné beriem to, ale niekedy je to až príliš nebezpečné. Vážim si ich, v Premier league sú výborní rozhodcovia, ako som už povedal, podľa môjho názoru by mohli viac chrániť tých technických hráčov.
Rád bavíte divákov svojimi trikmi?
Je to môj štýl, takto ja hrám. Bol to vždy môj štýl aj keď som bol ešte mladý vždy som takéto veci robil. Viem pekné momenty a triky majú ľudia radi, robím ich kvôli tímu aby som mu pomohol a nie vždy kvôli tomu, že sú tam diváci. Niekedy sa ale nedá hrať pekný futbal, ľudia to musia pochopiť.
Aký tímový duch vládne vo vašom tíme?
Máme skúsených a mladých hráčov, tímový duch je tu fantastický, každý s každým rozpráva, zabávame sa navzájom, nie je tu žiaden problém. To je ten dôvod prečo sme dokázali veľké veci, ak to v tíme klape potom príde všetko prirodzene. V klube vládne skvelá atmosféra.
Kto je vám v tíme najbližší, s kým si najviac rozumiete?
Ak mám byť úprimný s každým si tu veľmi dobre rozumiem, dobre si pokecám s každým, každý dobre komunikuje, jasné viac komunikujem s Portugalskými hráčmi ako je Nani, Anderson, Rafael, Carlos, Pat, Rio aj s Vidom si dobre pokecám aj s Edwinom, nemôžem povedať, že s niekým neprehovorím ani slovo(smiech).
Máte za sebou úspešný rok, v čom sa dokážete ešte zlepšiť?
Neviem ešte všetko, ak si niekto myslí, že dokáže všetko nie je to dobré. Nie je dôležité dať znovu toľko gólov ako minulú sezónu, tímu môžem pomôcť aj ináč, viem, že sa môžem zlepšiť aj v iných veciach a to je to na čom pracujem, mám len 23 rokov, mám ešte čo zlepšovať.