Eric Cantona, ktorý bol vyhlásený najlepším hráčom počas dvadsaťročného pôsobenia Sira Alexa Fergusona v United, prehovoril o manažérových kvalitách a zároveň odhalil dôvody ich spoločného úspechu v 90-tich rokoch.
Dokážeš si spomenúť na rolu, ktorú zohral Alex Ferguson pri tvojom príchode na Old Trafford?
Myslím, že Leeds kontaktoval Manchester s ponukou na kúpu Denisa Irwina, ale Alex Ferguson povedal: “Nie, nie je na predaj“ a obratom sa spýtal na mňa. Síce som nebol myšlienke prestupu do United príliš naklonený a chcel som naďalej hrávať za Leeds, Manchester United je však jeden z najväčších klubov na svete a tak som nakoniec súhlasil. Manažér bol pri tom, keď som sa stretol s riaditeľom (v tej dobe to bol Martin Edwards), aby sme prediskutovali môj plat a ďalšie veci. Myslím si, že jeho prítomnosť bola pre mňa veľmi dôležitá. Bol som veľmi spokojný s mojou mzdou a oni boli spokojní tiež, pretože prestupová čiastka nebola vysoká. Spokojní boli všetci.
Akým druhom manažéra bol Alex Ferguson počas tvojho pôsobenia v United?
Bol a je veľkým manažérom – ak strávite 20 rokov v klube ako je Manchester United, nemôžete povedať nič iné. Keď ste vo veľkom klube, vaša taktika a vaša stratégia musí byť taká dobrá, aká je kvalita vašich hráčov. Veľký manažér musí byť mentálne aj psychologicky ohromne silný. Nemôžete sa chovať ku každému rovnako, musíte sa vedieť prispôsobiť, pretože každý hráč má inú osobnosť. Ak manažér nie je k hráčom dostatočne úprimný, pretože má takú povahu, potom pripúšťa, že nie je moc dobrý. Manažér by sa mal pokúsiť nájsť ten správny spôsob, ako komunikovať so svojimi hráčmi. Náš tým bol úspešný, takže si myslím, že manažér jednoducho musel byť dobrý a rozhodne pristupoval ku každému hráčovi individuálnym spôsobom. Je to ako v bežnom živote – nadriadený sa nemôže chovať rovnako k mužovi a rovnako k žene.
Keď si v roku 1992 prestupoval do United, cítil si nejaký tlak na Alexa Fergusona, aby po dlhých rokoch ukončil čakanie na ligový titul?
Áno ten tlak tam bol, ale keď hráte v takomto klube, musíte s tým počítať, pretože jednoducho vyhrávať musíte. Ale myslím si, že je ľahšie hrať za klub ako United, kde prehráte päť alebo šesť zápasov za rok, ako za malý klub, kde prehráte dvadsať alebo dvadsaťpäť zápasov. Je to úžasné hrať za veľkoklub, dokonca aj keď sa musíte neustále koncentrovať a tvrdo trénovať. Ak to máte radi, ak radi vyhrávate, tak potom môžete v United prežiť nádherné roky. Miloval som tvrdo trénovať, úporne sa sústrediť a prinášať obete, pretože som miloval, keď som mohol odovzdať to najlepšie. Bol to fantastický pocit, ísť po ťažkom tréningu domov a byť na seba pyšný, keďže ste zo seba vydali všetko a vediac, že na sobotu ste dobre pripravený. Keď bolo tesne pred výkopom, vedel som, že som urobil všetko preto, aby sa šťastie priklonilo na moju stranu.
Boli ste popisovaný ako hráč, ktorý bol tým posledným, finálnym kúskom v skladačke… Hráč, ktorý konečne priviedol United k titulu. Ako sa na to pozeráte?
V tom čase bolo v mužstve veľké množstvo skvelých hráčov a všetci sme mali na titule veľký podiel. Možno som bol tým chýbajúcim kúskom, ale určite som nebol dôležitejší ako ostatní.
Keď bol rok 1992 minulosťou, mladí hráči sa zdôverili, že ste mali na nich obrovský vplyv. Vnímali ste to v tej dobe?
Nie, nevnímal som to. Ak som bol pre nich vzorom, bolo to OK, ale nezamýšľal som to. Robil som to pre seba a hlavne pre tým.
A mali na teba nejaký vplyv aj oni – so svojou mladíckou vášňou a nadšením pre hru?
Áno, niekedy v živote potrebujete niečo, čo vás prinúti k zmene. Keď generácia nových hráčov prišla do mužstva, zrazu som sa ocitol na ihrisku s novými ľuďmi, ktorí nemohli byť prijatí rovnakým spôsobom ako ostatní. Veci sa zmenili. Musel som nájsť nové spôsoby, ako robiť zaužívané veci. Mal som to rád. Takže som im pomáhal, ale oni zároveň pomáhali mne.
zdroj: manutd.com